Ako
priadka morušová…
zamotaná v hodvábe…
Čaká
na odvitie
hodvábnej nite.
V zámotku skrytá
sníva
sny hodvábne…
Aj keď
na prvý pohľad
možno vyzerá
nevábne,
prosí :
“Len ma
pri tom odvíjaní
nezabite!
Odvíjajte
ľahúčko
a bezbolestne.”
Až po utkaní
hodvábnej tkaniny
sa jej
pravá krása
zaleskne
a zo zámotku
vyletí motýľ.
Aby všetkých
krásou
hodvábnych krídel
oslnil
a nehou
pohladkal na duši…

…hodvábne opil.