To,
čo je medzi nami,
to sa počíta.
Láska je
ako veta rozvitá.
Bez lásky…
to je veta holá.
Zrátané životom.
Ďalej ma volá.
Škola života © Mária Streicherová 2010
Posts Tagged ‘Zivot’
Škola života
Posted by Mária Streicherová on August 29th, 2010
Posted in 
Tags: 
Sinusoida života
Posted by Mária Streicherová on August 29th, 2010
Život
je ako sinusoida…
Raz hore,
raz dolu.
Občas
si nás podá,
občas
má
dobrú vôľu.
A my
sa kĺžeme
ako na saniach.
Občas
z nich spadneme,
občas letííííííííííííííííííímeeeeeeeeeeeeee…
Ách!
Sinusoida života © Mária Streicherová 2010
Kamarát alebo priateľ
Posted by Mária Streicherová on August 15th, 2010
Raz tu,
raz tam.
Kamarát je o tom,
že kam a s kým.
A priateľ?
Ten je o prianí,
že ťa nikdy
nezradím.
Čas na zmenu
Posted by Mária Streicherová on August 3rd, 2010
Mena?
Adresy?
Ulice?
Zoberiem
veľké nožnice
a odstrihnem to,
čo už bolo.
Postavím
nové mólo
pre lode,
otvorím
nový prístav.
Pôjdeš okolo?
Tak sa zastav.
O láske a pokore
Posted by Mária Streicherová on August 3rd, 2010
Tá pokora…
chýba.
Úctivá a láskyplná.
Pravdivá a nenásilná.
Primerane primeraná.
Zúročená.
Požehnaná.
Až naveky.
Amen.
Srdcu spadol
kameň.
Ranný vánok
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Ranný vánok
s vôňou
vzdialenej búrky
oblápa
moje plecia, líca
i nohy.
Nazerá zvedavo
za všetky moje
rohy.
Pohráva sa
s okrajom
mojej sukne.
Chvíľku ho nečuť…
A zas niekde inde
svoju pozornosť
zvrtne.
Poflirtuje,
nechá tak.
Prelietavý
ako vták.
Podvečer po večer
Posted by Mária Streicherová on Júl 16th, 2010
Sedím na priedomí.
Opieram chrbtom chalupu
a meditujem.
Dúchať
nízky vietor
čujem.
Vtáčie piskoty a čipčanie,
bzukot,
krátke i dlhé nôty.
Sem tam
vzdialený
detský krik a výskot
ku mne doletí.
Zamatové hlasy žien
sediacich na priedomí.
Čakám na zvuk,
ktorý tú harmóniu
zlomí.
Všetko má svoj rytmus
a svoj čas.
Nič neruší
pomaly utíchajúci
podvečer.
Nič neruší
pokoj v nás.
Prosba za dážď
Posted by Mária Streicherová on Júl 12th, 2010
Príroda
stŕpnutá
v očakávaní
horúceho dňa
má horúčku.
Prikladám na ohník
a veštím rozlúčku.
S letom.
Vybúrené horúčavou
pôjde ta…
svetom.
Ani lístoček
brvou nepohne
aby sa nespotil.
Vyrástol v jari,
chcel prežiť k jeseni.
V lete sa
usušil.
Príroda
stŕpnutá
dýcha
len
na pol úst.
Och, Bože,
už ho pusť!
Primerane.
Nech zvlaží
zem i nás.
Prosím.
Pokorne
a odovzdane.
Dnes 7:14
Posted by Mária Streicherová on Jún 22nd, 2010
Ten čas…
je v nás.
Keď chceme,
ide rýchlo,
keď chceme,
ide
pomaly.
Každú chvíľku
nás
jeho neúprosnosť
ovalí…
Je
na nás,
čo s tým
urobíme.
Či budeme
nariekať,
alebo
sa tešiť
“novej zime.”
Či letu?
7:14
…a čas
je zas tu.
Láska vo všetkých jej podobách
Posted by Mária Streicherová on Jún 18th, 2010
Prežité
na vlastnej koži.
Zaži!
A znova oži.
