Tak si ležím…
Splývam
so zemou…
a zem
splýva
so mnou.
Obe
sme jedno
a každá osve…
originál
bytia.
Snívam
sen
o odklínaní…
Svojho
i jej
žitia.
© Mária Streicherová 2010
Posts Tagged ‘Zem’
Odklínanie
Prosba za dážď
Príroda
stŕpnutá
v očakávaní
horúceho dňa
má horúčku.
Prikladám na ohník
a veštím rozlúčku.
S letom.
Vybúrené horúčavou
pôjde ta…
svetom.
Ani lístoček
brvou nepohne
aby sa nespotil.
Vyrástol v jari,
chcel prežiť k jeseni.
V lete sa
usušil.
Príroda
stŕpnutá
dýcha
len
na pol úst.
Och, Bože,
už ho pusť!
Primerane.
Nech zvlaží
zem i nás.
Prosím.
Pokorne
a odovzdane.
Zemi vypadávajú vlasy
Zemi vypadávajú vlasy.
V polomoch bukových lesov,
v klčovaných pralesoch,
vo vyhorených smrečinách…
Za každým vlasom vzdychne:
„Aaaaaaaaaaaaaaaach!“
A raz už nevie,
aký má použiť
šampón na vlasy…
Aby jej na Zemi nezostali
len malé
vlasovo lesové
oázy.
Nechajte ma dýchať
Nechajte ma dýchať…
Čo viac k tomu dodať?
Mať vždy v pľúcach
čerstvý prísun
kyslíka.
Nebáť sa,
či je dosť vzduchu
pre každého
človeka.
Moje kvety
Vädnú mi aglaonemy…
Potrebujú hnojivo,
novú zem…?
Nie, majú iné vnemy!
Pretože ten kvet,
aj keď je nemý,
chce ľudskou rečou rásť.
Hudbou polievať,
do zeme slov
vpustiť korene.
V zatiaľ
nepochopenej harmónii
kvitnúť a dozrievať.
Všetky cesty vedú do Šútoviec
Prechádzam chotár
krížom kráž,
od „Pavlovského“
po „Ťírťaž,“
od lazov pod „Magurou,“
po „Kúty,“
od “Bojnického hája“
po „Lány.“
Koldokola sa pozerám…
Všade je niečo,
kde môže oko spočinúť,
pohladkať dušu
pekným výhľadom.
Tam, v diaľke,
vidno Vtáčnik,
na západe Rokoše,
panoramatickým
pohľadom.
„Špania, Zahrabovce,
Kozlovské,
Zadky, Chotáre,
Brezinka,…“
„Močelníky, Lány,
Studničky,
Gačiny, Pod obraz,
Dolinka.“
Z každého kopca,
z každej lúky,
je ten kraj krásny,
driečne divoký.
A v srdci tejto nádhery
sa čosi mierne mihoce…
Hŕstočka domov
pohodená v kotline,
Horné a Dolné Šútovce.
Dedinka povyšívaná
korunami [...]

Posted in
Tags:
