Pod oknom mihnú sa
biele košele, čierny tieň…
Cigáni! Husle, hutný spev…
Bez kolied nieto večere.
“Kmotrička, tu sme!”
Do batôžka výslužku zoberie,
do fľašky trúnok,
liaty dokopy…
Veď žalúdok
to všetko pochopí.
Úctivo stoja v strede kuchyne
ďakujúc babke, mamke – gazdinej.
Odišli ďalej…,
môžme večerať.
„Poďte si všetci
k stolu posadať!“
A potom spolu, pri stole,
modlíme prosby
v tichej pokore.
Oblátky, med, cesnak,
mliečna polievka,
v nej slížiky
mamkou
s láskou robené,
ryba a šalát,
kaša hrachová,
pupáčky
makom [...]