Po daždi vydychuje
oblaky tichej pary.
Raz odhalí kúsok bukovej,
raz špičky borovíc…
či sa mi to len marí?
Potom sa celá ponorí
do bielej parnej kulisy.
A viem ja,
či to je naozaj
z dažďa?
Alebo či tajne
aj cigaretu okúsi?
Posts Tagged ‘Sutovce’
Hora “fajčí”
„Keď ide z Hnilého kúta, bude pršať,“ hovorila občas moja mať.
Dva mráčiky
nesmelo vystrčili rožky
spoza Hnilého kúta.
Pomaly sa ťahajú
cez kopec.
Nazerajú do doliny,
na lúky i do dediny.
Predsa len,
za každým kopcom
je svet iný.
Tak dlho si prezerali
ten Boží svet,
že zabudli,
prečo prišli…
Popršať a zahrmieť.
Pamiatke môjho najstaršieho brata
Mužná tvár, modré oči.
Tmavé pevné vlasy.
Nedočkali sa ho
odžité
staré časy.
Boh mal s ním iné plány.
On jediný vedel,
prečo to robí.
Dnes chodím za ním
na cintorín,
medzi ostatné hroby.
Položím kytičku,
zapálim sviečku.
Pomyslím modlitbu
za pokoj jeho duše.
Spomínam s láskou…,
ako sa na jeho
náhrobku píše,
…lebo tak on
spomína na nás.
Nechávam
jeho duši pokoj,
minul svoj
pozemský čas.
O archetypoch a čerešni
Venované pamiatke môjho starého otca, Štefana Rajču – Hrdého zo Šútoviec.
Sú určité archetypy, pravzory v našich životoch. Možno ich brať ako jadro nám vlastnej vnútornej kultúry.
Môj starý otec sadil pred štyridsiatimi rokmi čerešňové stromy pri poľnej ceste. Piplal ich, v zime chránil pred poľnou zverou. Zjari strihal a štepil. Nepatril mu ani kúsok tej obecnej [...]
Nebokrásková
Nebokráskovo modrá…
Tak si ku mne dobrá,
ty farba mojich Šútoviec.
Pletiem ťa znova,
na veniec:
z maminých nevädzí,
z modrých zvončekov,
zo stračích nôžok
schovaných v zrelom obilí,
zo štvorčekovo tkaného obrusa
na babkinom stole,
z tetinej
modrovyšedivenej zástery,
z krehkých nebokrások
placho kvitnúcich
na medzi.
Všetky cesty vedú do Šútoviec
Prechádzam chotár
krížom kráž,
od „Pavlovského“
po „Ťírťaž,“
od lazov pod „Magurou,“
po „Kúty,“
od “Bojnického hája“
po „Lány.“
Koldokola sa pozerám…
Všade je niečo,
kde môže oko spočinúť,
pohladkať dušu
pekným výhľadom.
Tam, v diaľke,
vidno Vtáčnik,
na západe Rokoše,
panoramatickým
pohľadom.
„Špania, Zahrabovce,
Kozlovské,
Zadky, Chotáre,
Brezinka,…“
„Močelníky, Lány,
Studničky,
Gačiny, Pod obraz,
Dolinka.“
Z každého kopca,
z každej lúky,
je ten kraj krásny,
driečne divoký.
A v srdci tejto nádhery
sa čosi mierne mihoce…
Hŕstočka domov
pohodená v kotline,
Horné a Dolné Šútovce.
Dedinka povyšívaná
korunami [...]
Šútovské koláče
V Šútovciach tie koláče inak voňali.
Dreveným korýtkom, v ktorom sa miesilo cesto,
sýtym tvarohom z Lysaninko mlieka,
makom vysušeným na letnom slniečku,
maslom umúteným v zbonke tetinými rukami,
starou murovanou pecou,
láskavou pokorou starej mamy.
Spomienka na šútovskú starú mamu
Starej mamy široký kondvier
postavený v kredenci, blízko dvier.
V ňom kusové kyslé mlieko…
Pili ste niekedy…?
Hltavo zadúšalo môj smäd.
Vrátila by som sa
hneď.
Podvečer
Vonku hmla hmlivá…
Sedím doma pri peci,
večer sa díva.

Posted in
Tags:
