Odľahlo mi, že obľahlo…
Snežienky si
v dutinkách
pod snehom
chystajú jar.
Posts Tagged ‘Sneh’
Topí sa sneh
Ako
Nahá v snehu,
odetá iba v závoji,
prijímam tvoju nehu.
Ľahúčko studenú.
Próza sneženia
Odhrabávať sneh…
Myseľ sa vyčistí,
vypustí nezmysly.
Mám službu zajtra.
To je ale pech!
Topenie snehu
V odkvapovej rúre
bubnujú kvapky
z roztápajúceho sa
snehu.
Jasný rytmus,
pridáva sa ďalší
a ďalší…
Mám chuť
bubnovať
s nimi.
Veselá piesenka,
s prísľubom
budúcej jari,
mi vynôti
úsmev
na tvári.
Pečiatky v snehu
Toľko snehu
v túto zimu
už nebude,
koľko napadalo
včera.
Stromy zapadané
nad uši.
Roztápam ľad
na duši
a chcem sa
hodiť do záveja.
Pečiatkovať telom
svet dokola.
Aby sa vedelo,
že som tu
bola.
Večerné umývanie
V rytme večerného zvona
kráčam po zasneženom chodníku.
Čo mi ten rytmus pripomína…?
Pohrebný sprievod? To nie.
Skôr niečo dôstojné,
tlkot storočia…
Zvuk sa mi prelieva
z ucha do ucha,
vyčistí hlavu.
Posledné dva údery
sprchu dokončia.
Všimli ste si?
Zasa sneží…
Pani Zimová
sype snehové
čipkovločky
na zem
a tká z nich
jemnú
nadýchanú látku.
Stromom, lúkam,
domom, cestám,…
Všetkému
tu prítomnému
osadenstvu
na šaty.
…futrované.
Už zase…?
PaneBože, zase sneží!
Čím sme si vyslúžili
toľkú
nebeskú pozornosť?
Aj keď máme
občas na to zlosť,
svet je dočista
vysneženo umytý.
Tak vysúkajte rukávy
a – taho!
Berte svoje
lopaty!
Snežné správy z raja
V snežnom raji hôr
sú anjeli na lyžiach.
Sneží v nebesiach?
Sneh na koláče
Ako múku s cukrom
miesim sneh pod nohami.
Zima napečie.

Posted in
Tags:
