V končekoch prstov
na nohách
cítim
prichádzať jeseň.
Leto spieva
svoju
labutiu pieseň.
Labute
koordinujú
perute.
Jeseň prichádza
nenápadne,
s prvým
padajúcim listom.
S oťažením
ľahkých
letných krokov.
O pár mesiacov
bude
zas v tom.
Presne tak,
ako veľa
predchádzajúcich
rokov.
Posts Tagged ‘Priroda’
O jeseni koncom júla
Posted by Mária Streicherová on Júl 27th, 2010
Posted in 
Tags: 
Vtáčie uspávanky
Posted by Mária Streicherová on Júl 20th, 2010
Počúvam
večerné
vtáčie uspávanky.
Hlas vtáčieho otca…
alebo mamky?
Jemne spievaný refrén,
štebotavo,
do posledného pípnutia.
Hniezdo čaká,
až posledné tóny
z hrdla vyletia.
Až sa stratia
v zobáčiku pod krídlom.
Stíchne
všetko naokolo.
Zaspal
vtáčí dom.
Ranný vánok
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Ranný vánok
s vôňou
vzdialenej búrky
oblápa
moje plecia, líca
i nohy.
Nazerá zvedavo
za všetky moje
rohy.
Pohráva sa
s okrajom
mojej sukne.
Chvíľku ho nečuť…
A zas niekde inde
svoju pozornosť
zvrtne.
Poflirtuje,
nechá tak.
Prelietavý
ako vták.
Hora “fajčí”
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Po daždi vydychuje
oblaky tichej pary.
Raz odhalí kúsok bukovej,
raz špičky borovíc…
či sa mi to len marí?
Potom sa celá ponorí
do bielej parnej kulisy.
A viem ja,
či to je naozaj
z dažďa?
Alebo či tajne
aj cigaretu okúsi?
„Keď ide z Hnilého kúta, bude pršať,“ hovorila občas moja mať.
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Dva mráčiky
nesmelo vystrčili rožky
spoza Hnilého kúta.
Pomaly sa ťahajú
cez kopec.
Nazerajú do doliny,
na lúky i do dediny.
Predsa len,
za každým kopcom
je svet iný.
Tak dlho si prezerali
ten Boží svet,
že zabudli,
prečo prišli…
Popršať a zahrmieť.
Podvečer po večer
Posted by Mária Streicherová on Júl 16th, 2010
Sedím na priedomí.
Opieram chrbtom chalupu
a meditujem.
Dúchať
nízky vietor
čujem.
Vtáčie piskoty a čipčanie,
bzukot,
krátke i dlhé nôty.
Sem tam
vzdialený
detský krik a výskot
ku mne doletí.
Zamatové hlasy žien
sediacich na priedomí.
Čakám na zvuk,
ktorý tú harmóniu
zlomí.
Všetko má svoj rytmus
a svoj čas.
Nič neruší
pomaly utíchajúci
podvečer.
Nič neruší
pokoj v nás.
Raňajky s ružami
Posted by Mária Streicherová on Jún 5th, 2010
Raňajky s ružami.
Letná noc za nami.
Pred nami
teplom dýchajúci
slnečný deň.
Dýcham ho
hlboko do seba,
aby vo mne zostal.
Dokorán otváram
dušu preň.
Aby som ho v sebe
našla…
Vtedy,
keď treba…
Keď budem siahať
až na dno.
Seba.
Motýlie metamorfózy
Posted by Mária Streicherová on Máj 21st, 2010
Vánkom
svojich mušelínových krídel
ovievajú
tento svet.
Krepčia a plachtia vo vzduchu,
vznášajú sa …
Líškajú sa úchytkom
kvetným kalíškom,
poskakujú
z kvetu na kvet,
z kvetu na kvet,…
Keď zhodia krídla,
zostávajú mŕtvo nahé.
Splynú
s prachom Zeme.
Aby sa o rok
znovu narodili
a zažiarili
v slnkom prehriatej
rannej vlahe.
Májová bryndza
Posted by Mária Streicherová on Máj 5th, 2010
Májová je liek.
Pozri si
ten vek
bačov
hocikde v našom kraji.
Aj keď zažijú nečas,
v kolibke na štyri dlane
či na lúkach,
tvrdú chlapskú robotu
a občas aj strach,
s úctou hľadím
na ich vek.
S úctou k nim,
k ich robote
i k bryndzi.
Májová bryndza
je proste liek.
