Príroda
stŕpnutá
v očakávaní
horúceho dňa
má horúčku.
Prikladám na ohník
a veštím rozlúčku.
S letom.
Vybúrené horúčavou
pôjde ta…
svetom.
Ani lístoček
brvou nepohne
aby sa nespotil.
Vyrástol v jari,
chcel prežiť k jeseni.
V lete sa
usušil.
Príroda
stŕpnutá
dýcha
len
na pol úst.
Och, Bože,
už ho pusť!
Primerane.
Nech zvlaží
zem i nás.
Prosím.
Pokorne
a odovzdane.
Posts Tagged ‘Nebesia’
Prosba za dážď
Anjeličkovi strážničkovi
Kde zasa lietaš?!
Občas mám pocit,
že tu nie si,
keď ťa najviac
potrebujem!
Pozerám hore i dolu,
vpravo i vľavo,
pred seba i za seba.
No jasné!
Zasa si odletel
niekam do neba!
Nechápem
tvoje
nebeské rozvrhy…
Necháš ma hľadať
a potom sa zjavíš.
Oddanosťou
bezbrehý.
Vtáci jari
Božie vtáctvo
budí
jarné túžby.
Vyspevuje
vo všetkých
tóninách.
Sprostredkúva nám
nebeské
tóny hudby.
Ubzikne s dušou
v jarných výšinách.
Ako píšem
Ako píšem básne…? Ako keď oberám čerešne. Môžem ich oberať, napríklad, iba zo zeme. Čerešne bližšie k zemi sú šťavnaté, ale nie veľmi červené. Môžem ich oberať aj vysoko v korune. Stojac na hojdavom rebríku, dočahujem tie najtmavšie. Sú čiernočervené – ako horúce uhlíky – a chutia božsky! Tak píšem básne. Ako keď oberám čerešne. [...]
V noci za obzorom
Mesto v noci svieti
ružovým oblakom.
Vysiela signály
k nebeským obzorom.
Skryté za čiernym
horizontom
svieti nebesiam
pod sukne.
Snežné správy z raja
V snežnom raji hôr
sú anjeli na lyžiach.
Sneží v nebesiach?

Posted in
Tags:
