Počúvam
večerné
vtáčie uspávanky.
Hlas vtáčieho otca…
alebo mamky?
Jemne spievaný refrén,
štebotavo,
do posledného pípnutia.
Hniezdo čaká,
až posledné tóny
z hrdla vyletia.
Až sa stratia
v zobáčiku pod krídlom.
Stíchne
všetko naokolo.
Zaspal
vtáčí dom.
Posts Tagged ‘Matka’
Vtáčie uspávanky
Posted by Mária Streicherová on Júl 20th, 2010
Posted in 
Tags: 
„Keď ide z Hnilého kúta, bude pršať,“ hovorila občas moja mať.
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Dva mráčiky
nesmelo vystrčili rožky
spoza Hnilého kúta.
Pomaly sa ťahajú
cez kopec.
Nazerajú do doliny,
na lúky i do dediny.
Predsa len,
za každým kopcom
je svet iný.
Tak dlho si prezerali
ten Boží svet,
že zabudli,
prečo prišli…
Popršať a zahrmieť.
Ku dňom matiek
Posted by Mária Streicherová on Máj 9th, 2010
Mama… matka… mamka…
mamička…
mamulienka… mať.
Mať matku. Byť matkou.
Mať, dať, darovať.
Dať dieťaťu život
z môjho života.
Dostať život
z maminho života.
Je to povolanie
alebo iba
krátkodobá robota?
Ako píšem
Posted by Mária Streicherová on Február 15th, 2010
Ako píšem básne…? Ako keď oberám čerešne. Môžem ich oberať, napríklad, iba zo zeme. Čerešne bližšie k zemi sú šťavnaté, ale nie veľmi červené. Môžem ich oberať aj vysoko v korune. Stojac na hojdavom rebríku, dočahujem tie najtmavšie. Sú čiernočervené – ako horúce uhlíky – a chutia božsky! Tak píšem básne. Ako keď oberám čerešne. [...]
Sťahovavé deti
Posted by Mária Streicherová on Február 4th, 2010
Ako vtáci sťahovaví
vylietajú denne do sveta.
Kto všetky tie mestá a miesta
spočíta?
Miláno, Paríž, Londýn,
Moskva, Brusel, Chicago.
Praha, Štrasburg, Amsterdam,
Ženeva, Dubaj či Tobago…
Sledujem ich pohľadom,
pokiaľ nezaletia za obzor.
Chcú žiť svoj život
naplno a sami.
Nemusia sa už držať
sukieň svojej mamy.
Chcú mať nové hniezda,
sú prirodzene dravé.
Do kúta hodím obavy,
prajem im ten rozlet
v dave.
A keď ich život,
tam v diaľke,
sklame?
Nič sa nedeje.
Vždy sa [...]
Mozole na maminých rukách
Posted by Mária Streicherová on Február 4th, 2010
Búriaca sa koža na dlani.
Hrčky tvrdej roboty.
Odpruženie motýk a lopát.
Čo už s tým,
keď bolo treba
kopať, rýľovať,
osievať piesok, štrk,
zarábať korunky, pracovať,
nakŕmiť hladný krk,
robiť ťažkú robotu…
Kto zaplatí tú lopotu?
Poprosím Boha…
Dostávam
povolenie povedať:
„Pánboh zaplať.“
Za všetko,
čo sa už dnes
nedá zrátať.
Štedrý večer spred veľa veľa rokov
Posted by Mária Streicherová on Február 3rd, 2010
Pod oknom mihnú sa
biele košele, čierny tieň…
Cigáni! Husle, hutný spev…
Bez kolied nieto večere.
“Kmotrička, tu sme!”
Do batôžka výslužku zoberie,
do fľašky trúnok,
liaty dokopy…
Veď žalúdok
to všetko pochopí.
Úctivo stoja v strede kuchyne
ďakujúc babke, mamke – gazdinej.
Odišli ďalej…,
môžme večerať.
„Poďte si všetci
k stolu posadať!“
A potom spolu, pri stole,
modlíme prosby
v tichej pokore.
Oblátky, med, cesnak,
mliečna polievka,
v nej slížiky
mamkou
s láskou robené,
ryba a šalát,
kaša hrachová,
pupáčky
makom [...]
Spomienky na Bojnice
Posted by Mária Streicherová on Január 31st, 2010
Údoly, Kopanice, Bohátka,…
Tadiaľto chodievala
moja pramatka.
A aj my,
s tatíkom a s mamičkou,
oháňajúc sa
lieskovou paličkou
cifrovanou
pradedovým nožíkom.
Ako panský hájnik
tu sedával
pod kríkom
a hájil
grófske majetky.
Kde sú tie deje,
zápletky,
čo rozprávala
stará mama
driapajúc perie
ženám naokolo…
Ani som nedýchala
keď perie
šteklilo mi nos…
Bol to čas pokory,
žitia bez ponôs.
Vernisáž maminých ručníkov
Posted by Mária Streicherová on Január 31st, 2010
Poslušne poskladané
v kartónovej krabici.
Šáfolový, kašmírový,
plátený…
Kto vás nad hlavou
rozvlní?
Voňajú mamou,
šampónom brezovým…
Beriem si ružový,
hodvábny,
s leskom vábivým…
Súkromnou
vernisážou
jeho krásu obnovím.
Babkine tabletky
Posted by Mária Streicherová on Január 31st, 2010
Aké sú šikovné, tie tabletky.
Hneď sú pripravené padnúť.
Raz dva…
A všetko,
nech je to čo chce,
len sa to k zemi
ťahá.
