„Paríž“ na Potočnej ulici
má šteklivú vôňu kebabu
a starých pezinských domov.
Sedím na móle
pod slnečníkmi,
pijem čaj.
Galéria U troch ružičiek
ponúka
priam parížske obrázky…
Sledujem
okolo prechádzajúcich ľudí,
dvojice,
zahľadené slepo do lásky
a s chuťou vychutnávam
všetky tie chute
a vône…
Parížsky pezinské,
priateľsky dôverné,
chvíľkovo pôvabné…
Neobyčajne vrstvené
vo všetkých okolo
i vo mne.

Vulgarizmy, vulgárnosti.
Súčasník ich nosí v hrsti
ako vrecko
lepkavých bonbónov
bez chuti.
Skoro
ako súčasť bontónu
ti ich nanúti.
Lepia sa na nás
ako smeti.
Nanič súce, lepkavé…
Počuješ ich
každú chvíľku,
ku raňajkám, ku káve…
Chcelo by to
riadnu sprchu,
vysávač a odstraňovač
lepidla,
aby si naša spoločnosť
konečne od nich
oddýchla.