V končekoch prstov
na nohách
cítim
prichádzať jeseň.
Leto spieva
svoju
labutiu pieseň.
Labute
koordinujú
perute.
Jeseň prichádza
nenápadne,
s prvým
padajúcim listom.
S oťažením
ľahkých
letných krokov.
O pár mesiacov
bude
zas v tom.
Presne tak,
ako veľa
predchádzajúcich
rokov.
Posts Tagged ‘Ja’
O jeseni koncom júla
Posted by Mária Streicherová on Júl 27th, 2010
Posted in 
Tags: 
Vtáčie uspávanky
Posted by Mária Streicherová on Júl 20th, 2010
Počúvam
večerné
vtáčie uspávanky.
Hlas vtáčieho otca…
alebo mamky?
Jemne spievaný refrén,
štebotavo,
do posledného pípnutia.
Hniezdo čaká,
až posledné tóny
z hrdla vyletia.
Až sa stratia
v zobáčiku pod krídlom.
Stíchne
všetko naokolo.
Zaspal
vtáčí dom.
Prosba za dážď
Posted by Mária Streicherová on Júl 12th, 2010
Príroda
stŕpnutá
v očakávaní
horúceho dňa
má horúčku.
Prikladám na ohník
a veštím rozlúčku.
S letom.
Vybúrené horúčavou
pôjde ta…
svetom.
Ani lístoček
brvou nepohne
aby sa nespotil.
Vyrástol v jari,
chcel prežiť k jeseni.
V lete sa
usušil.
Príroda
stŕpnutá
dýcha
len
na pol úst.
Och, Bože,
už ho pusť!
Primerane.
Nech zvlaží
zem i nás.
Prosím.
Pokorne
a odovzdane.
Raňajky s ružami
Posted by Mária Streicherová on Jún 5th, 2010
Raňajky s ružami.
Letná noc za nami.
Pred nami
teplom dýchajúci
slnečný deň.
Dýcham ho
hlboko do seba,
aby vo mne zostal.
Dokorán otváram
dušu preň.
Aby som ho v sebe
našla…
Vtedy,
keď treba…
Keď budem siahať
až na dno.
Seba.
Tuľkanie v húfe
Posted by Mária Streicherová on Apríl 19th, 2010
Pohládzam pohľadom
túliace sa tulipány.
Láskam
ich ladné
listové hrany,
do kalíška
stúlené lupienky
skrývajúce
peľové srdiečko
… pre včielky.
Ospravedlňujem sa,
že ruším
ich túliaci sa húf.
Beriem z nich
za hodnú hrsť
do vázy.
Verím,
že ich vychytenie z húfu
na kolená
nezrazí.
So stonkami
ponorenými
v čistej vode
túlia sa
v novom
húfe vázy.
Mne k pohode.
Osobná
Posted by Mária Streicherová on Apríl 13th, 2010
Osobná
digitálna váha.
Prižmúrenými čiarkami
na mňa ráno
láskyplne žmurkne.
Prvé dve čísla
sú nepodstatné…
Dôležité je srdiečko,
ktoré vytvoria
dve
zrkadlovo otočené
päťky, vedľa seba…
Prečítané normálne,
päťka a dvojka
oddelené čiarkou.
Hneď je ráno krajšie.
Poteší mňa i teba.
Láskyplná
digitálna váha.
Plná
láskyplných
digitálnych znakov.
Fejsbukový raj
Posted by Mária Streicherová on Apríl 13th, 2010
Fejsbukový raj
je tam,
kde je sveta kraj.
Kde si
v medonosnom
fejsbukovom úli
kdejaká včela
spokojne bzučí
a vo víre lietania
krížom krážom
letom svetom
internetom
surfovať sa učí.
Znáša nektár
všehochutný
pre svoj plást.
Aj ja som
tak plnila
vždy
nový a nový plást
alebo len
jeho časť…
Odišla som
za novým rojom.
Objavujem
nové lúky
voňavého nektáru…
Nebojím sa,
že mi v hocijakom
inom úli
prespať nedajú.
Anjeličkovi strážničkovi
Posted by Mária Streicherová on Marec 6th, 2010
Kde zasa lietaš?!
Občas mám pocit,
že tu nie si,
keď ťa najviac
potrebujem!
Pozerám hore i dolu,
vpravo i vľavo,
pred seba i za seba.
No jasné!
Zasa si odletel
niekam do neba!
Nechápem
tvoje
nebeské rozvrhy…
Necháš ma hľadať
a potom sa zjavíš.
Oddanosťou
bezbrehý.
Pôstna
Posted by Mária Streicherová on Február 22nd, 2010
Aby som nevyšla z cviku,
cvičím…
Robím…
slovnú gymnastiku,
sem tam
prostné…
Píšem básne…
Pôstne.
Polústovo
Posted by Mária Streicherová on Február 19th, 2010
Hovoriť na pol úst
ma neláka.
Nechcem robiť
z nikoho
hlupáka.
Ani zo seba.
Preto hovorím,
ako mi
ústa narástli.
Niekedy zoširoka,
občas na úzko.
Niekedy sa mi
jazyk pošmykne,
lebo je klzko…
Používam ich
aj na iné veci,
ako iba
gniaviť
chleba
do seba.
