Mama… matka… mamka…
mamička…
mamulienka… mať.
Mať matku. Byť matkou.
Mať, dať, darovať.
Dať dieťaťu život
z môjho života.
Dostať život
z maminho života.
Je to povolanie
alebo iba
krátkodobá robota?
Posts Tagged ‘Deti’
Ku dňom matiek
Koncert mladých Mladoboleslavčanov
Koncert
oslávil
priateľstva koncept,
rozprúdil
v žilách energiu
mladej spolupatričnosti
či družby,
odhodlanej prezentovať
krásne
študentské túžby.
Potlesk potvrdil
oduševnené
nadšenie stretnutia.
Nádherné melódie
všetkým rovnako
zachutia…
Dieťa
Detská nevinná krása.
Naivne mieriaca
do dospelosti.
Túžiaca vidieť
všetky svety.
V rôznorodosti.
Sťahovavé deti
Ako vtáci sťahovaví
vylietajú denne do sveta.
Kto všetky tie mestá a miesta
spočíta?
Miláno, Paríž, Londýn,
Moskva, Brusel, Chicago.
Praha, Štrasburg, Amsterdam,
Ženeva, Dubaj či Tobago…
Sledujem ich pohľadom,
pokiaľ nezaletia za obzor.
Chcú žiť svoj život
naplno a sami.
Nemusia sa už držať
sukieň svojej mamy.
Chcú mať nové hniezda,
sú prirodzene dravé.
Do kúta hodím obavy,
prajem im ten rozlet
v dave.
A keď ich život,
tam v diaľke,
sklame?
Nič sa nedeje.
Vždy sa [...]
Kašičkovarenie
Varím kašičku,
krupičkovú, maslovú…
Vonia žalúdku.
Spomienky na Bojnice
Údoly, Kopanice, Bohátka,…
Tadiaľto chodievala
moja pramatka.
A aj my,
s tatíkom a s mamičkou,
oháňajúc sa
lieskovou paličkou
cifrovanou
pradedovým nožíkom.
Ako panský hájnik
tu sedával
pod kríkom
a hájil
grófske majetky.
Kde sú tie deje,
zápletky,
čo rozprávala
stará mama
driapajúc perie
ženám naokolo…
Ani som nedýchala
keď perie
šteklilo mi nos…
Bol to čas pokory,
žitia bez ponôs.
Nezaslúžim si…?
Prišla dcéra na návštevu.
Pobudla, zjedla praženicu,
vypila kávu.
Zberá sa na odchod.
Len tak, bez rozlúčenia.
„A pusu mi kto dá?“
„Nezaslúžiš si…,“
hovorí s úsmevom.
Tá moderná komunikácia…
Citu prostá
nevďačnica!
Liečebná
Žila som
mnoho, mnoho rokov…
…totálne oddaná
rodine, deťom, manželovi.
Myslím,
že nastal čas
žiť život nový.
Vrátiť svoju silu tam,
kam patrí.
Aj keď mi možno
život dá
„za tri.“
Robiť svoje
vlastné rozhodnutia.
Nečakať,
až sa život zrúca…
Uspokojovať
svoje vlastné
potreby a túžby,
nedávať
seba a svoj život
do dražby.
O archetypoch a čerešni
Venované pamiatke môjho starého otca, Štefana Rajču – Hrdého zo Šútoviec.
Sú určité archetypy, pravzory v našich životoch. Možno ich brať ako jadro nám vlastnej vnútornej kultúry.
Môj starý otec sadil pred štyridsiatimi rokmi čerešňové stromy pri poľnej ceste. Piplal ich, v zime chránil pred poľnou zverou. Zjari strihal a štepil. Nepatril mu ani kúsok tej obecnej [...]
Archetyp
„Páslo dievča pávy,
v tom zelenom háji…“
Spinkaj! Buvinkaj!
„…prišli k nemu
tria švárni mládenci…“
Žmachlenku si žmolinkaj!
Spievala mi mama
zvonivým hlasom
zapnutým na tíško.
Zo steny sa na mňa díval
malinký Ježiško.
Och, Bože, to bol spánok!
Hlboký, sladký, pérový…
A ráno ma zobúdzali
tichučké tóny zvonkohry.
Hodiny svojím dôstojným tik tak
zmenili občas nôtu.
Hlbokým, čistým „gonggg,“
dávali času lehotu.
Odkiaľ a pokiaľ možno spať,
kedy už vstať, obliekať…
Všetko sa pohlo dopredu…
Lehotný [...]

Posted in
Tags:
