Posts Tagged ‘Bojnice’

Pamiatke môjho najstaršieho brata

Mužná tvár, modré oči.
Tmavé pevné vlasy.
Nedočkali sa ho
odžité
staré časy.
Boh mal s ním iné plány.
On jediný vedel,
prečo to robí.
Dnes chodím za ním
na cintorín,
medzi ostatné hroby.
Položím kytičku,
zapálim sviečku.
Pomyslím modlitbu
za pokoj jeho duše.
Spomínam s láskou…,
ako sa na jeho
náhrobku píše,
…lebo tak on
spomína na nás.
Nechávam
jeho duši pokoj,
minul svoj
pozemský čas.


Mozole na maminých rukách

Búriaca sa koža na dlani.
Hrčky tvrdej roboty.
Odpruženie motýk a lopát.
Čo už s tým,
keď bolo treba
kopať, rýľovať,
osievať piesok, štrk,
zarábať korunky, pracovať,
nakŕmiť hladný krk,
robiť ťažkú robotu…
Kto zaplatí tú lopotu?
Poprosím Boha…
Dostávam
povolenie povedať:
„Pánboh zaplať.“
Za všetko,
čo sa už dnes
nedá zrátať.

Štedrý večer spred veľa veľa rokov

Pod oknom mihnú sa
biele košele, čierny tieň…
Cigáni! Husle, hutný spev…
Bez kolied nieto večere.
“Kmotrička, tu sme!”
Do batôžka výslužku zoberie,
do fľašky trúnok,
liaty dokopy…
Veď žalúdok
to všetko pochopí.
Úctivo stoja v strede kuchyne
ďakujúc babke, mamke – gazdinej.
Odišli ďalej…,
môžme večerať.
„Poďte si všetci
k stolu posadať!“
A potom spolu, pri stole,
modlíme prosby
v tichej pokore.
Oblátky, med, cesnak,
mliečna polievka,
v nej slížiky
mamkou
s láskou robené,
ryba a šalát,
kaša hrachová,
pupáčky
makom [...]

Spomienky na zbieranie konvaliniek

V Bojnickom háji
na samom kraji
zimou prikrytá
spinká
konvalinka.

Doštička, ktorú mi urobil môj otec

Doštička, lopárik, drievko…
Koľko čiar života
nože na nich nechali.
A my sme, ešte ako deti,
sledujúc pozorne
dôstojnú reč
otcových
nadeľujúcich rúk,
klobásku, slaninku
z nej papkali.
Raz cibuľu, raz klobásky
krájal…
Och, Bože, ako chutili!
Slaninka
vymrznutá z povaly…
Chlebík voňavý.
Čistím omrvinky
z doštičky po otcovi…
Prežila všeličo.
Počkal ju život nový.

Spomienky na Bojnice

Údoly, Kopanice, Bohátka,…
Tadiaľto chodievala
moja pramatka.
A aj my,
s tatíkom a s mamičkou,
oháňajúc sa
lieskovou paličkou
cifrovanou
pradedovým nožíkom.
Ako panský hájnik
tu sedával
pod kríkom
a hájil
grófske majetky.
Kde sú tie deje,
zápletky,
čo rozprávala
stará mama
driapajúc perie
ženám naokolo…
Ani som nedýchala
keď perie
šteklilo mi nos…
Bol to čas pokory,
žitia bez ponôs.

Vernisáž maminých ručníkov

Poslušne poskladané
v kartónovej krabici.
Šáfolový, kašmírový,
plátený…
Kto vás nad hlavou
rozvlní?
Voňajú mamou,
šampónom brezovým…
Beriem si ružový,
hodvábny,
s leskom vábivým…
Súkromnou
vernisážou
jeho krásu obnovím.

Powered by WordPress | PalmPreBlog.com has New Palm Pre Deals | Thanks to iFreeCellPhones.com Verizon Cell Phones, Free MMO and Fat burning furnace review