Doštička, lopárik, drievko…
Koľko čiar života
nože na nich nechali.
A my sme, ešte ako deti,
sledujúc pozorne
dôstojnú reč
otcových
nadeľujúcich rúk,
klobásku, slaninku
z nej papkali.
Raz cibuľu, raz klobásky
krájal…
Och, Bože, ako chutili!
Slaninka
vymrznutá z povaly…
Chlebík voňavý.

Čistím omrvinky
z doštičky po otcovi…
Prežila všeličo.
Počkal ju život nový.