Po daždi vydychuje oblaky tichej pary. Raz odhalí kúsok bukovej, raz špičky borovíc… či sa mi to len marí? Potom sa celá ponorí do bielej parnej kulisy. A viem ja, či to je naozaj z dažďa? Alebo či tajne aj cigaretu okúsi?

Dva mráčiky nesmelo vystrčili rožky spoza Hnilého kúta. Pomaly sa ťahajú cez kopec. Nazerajú do doliny, na lúky i do dediny. Predsa len, za každým kopcom je svet iný. Tak dlho si prezerali ten Boží svet, že zabudli, prečo prišli… Popršať a zahrmieť.