Život nie je vtip! Dám vám jeden tip: žiť ho hlavne životne, vymetať ním všetky kúty, dostať sa aj do zákutí, dať mu dýchať čerstvý vzduch, šesťkrát denne, riadne zhlboka, napájať ho priamo z prameňa… A zistíte, odkiaľ všetky pekné pocity pramenia. Neseďte ako žaby na prameni! Život vám iné nachystal… Aj keď: „Človek mieni, [...]

Tuľkať sa k niekomu nežne blízkemu. Vdychovať vôňu vznešeného rozochvenia, láskyplne stuhnúť v momente vcítenia, zadúšať sa rozkošou cituplného citu. K svojej milej, k svojmu milému. Neprecitnúť!

Keď aj nadávka mala svoju váhu, také časy sú už vťahu. Povedaná raz a s dôrazom, zabrala ako šľahnutie povrazom. Človek viac vážil svoje slová a nemusel byť múdry ako sova, aby hneď vedel, na čom je. Bol si hneď na čistom. Nešpinil svoje ústa smetiskom.

Vulgarizmy, vulgárnosti. Súčasník ich nosí v hrsti ako vrecko lepkavých bonbónov bez chuti. Skoro ako súčasť bontónu ti ich nanúti. Lepia sa na nás ako smeti. Nanič súce, lepkavé… Počuješ ich každú chvíľku, ku raňajkám, ku káve… Chcelo by to riadnu sprchu, vysávač a odstraňovač lepidla, aby si naša spoločnosť konečne od nich oddýchla.