Z lásky nerobím si žiadne vrásky. Nechávam to na ňu. Nech si robí, čo chce. Len nech hlavu nemoce.

Čo neveríš…? Ver never, každý máme svoj smer. Občas sa mení podľa vetra, občas nám ho zmení značka, lebo zvetrá… A občas si ho meníme sami. V súlade s našimi želaniami.

Život nie je vtip! Dám vám jeden tip: žiť ho hlavne životne, vymetať ním všetky kúty, dostať sa aj do zákutí, dať mu dýchať čerstvý vzduch, šesťkrát denne, riadne zhlboka, napájať ho priamo z prameňa… A zistíte, odkiaľ všetky pekné pocity pramenia. Neseďte ako žaby na prameni! Život vám iné nachystal… Aj keď: „Človek mieni, [...]

Tuľkať sa k niekomu nežne blízkemu. Vdychovať vôňu vznešeného rozochvenia, láskyplne stuhnúť v momente vcítenia, zadúšať sa rozkošou cituplného citu. K svojej milej, k svojmu milému. Neprecitnúť!

Keď aj nadávka mala svoju váhu, také časy sú už vťahu. Povedaná raz a s dôrazom, zabrala ako šľahnutie povrazom. Človek viac vážil svoje slová a nemusel byť múdry ako sova, aby hneď vedel, na čom je. Bol si hneď na čistom. Nešpinil svoje ústa smetiskom.

Vulgarizmy, vulgárnosti. Súčasník ich nosí v hrsti ako vrecko lepkavých bonbónov bez chuti. Skoro ako súčasť bontónu ti ich nanúti. Lepia sa na nás ako smeti. Nanič súce, lepkavé… Počuješ ich každú chvíľku, ku raňajkám, ku káve… Chcelo by to riadnu sprchu, vysávač a odstraňovač lepidla, aby si naša spoločnosť konečne od nich oddýchla.

Keď zhrešiť, tak sladko. Keď sa rozísť, tak hladko. Keď hladkať, tak nežne, keď randiť, tak zbežne. Keď flirtovať, tak naoko, keď milovať, tak divoko.

Nechajte ma dýchať… Čo viac k tomu dodať? Mať vždy v pľúcach čerstvý prísun kyslíka. Nebáť sa, či je dosť vzduchu pre každého človeka.