Odpovedám
po vlákne.
Snáď sa ma ten,
na druhom konci,
nezľakne.
V živote ma nevidel.
Ponúka lásku…
bez krídel.
Odpoveď letí
obratom.
Nech mi je radšej
len bratom
Archive for Marec, 2010
Na fejsbukových vláknach
Posted by Mária Streicherová on Marec 31st, 2010
Posted in 
Tags: 
Žena v hodvábnom plášti
Posted by Mária Streicherová on Marec 24th, 2010
Ako
priadka morušová…
zamotaná v hodvábe…
Čaká
na odvitie
hodvábnej nite.
V zámotku skrytá
sníva
sny hodvábne…
Aj keď
na prvý pohľad
možno vyzerá
nevábne,
prosí :
“Len ma
pri tom odvíjaní
nezabite!
Odvíjajte
ľahúčko
a bezbolestne.”
Až po utkaní
hodvábnej tkaniny
sa jej
pravá krása
zaleskne
a zo zámotku
vyletí motýľ.
Aby všetkých
krásou
hodvábnych krídel
oslnil
a nehou
pohladkal na duši…
…hodvábne opil.
Rozkvitnuté japonské čerešne
Posted by Mária Streicherová on Marec 21st, 2010
Čerešňové kvety.
Ako zjari
na starom sídlisku
v Prievidzi.
Sem tam
preniknú
spomienky
na rozkvitnuté stromy,
úchytkom,
akoby
pomedzi…
Ďakujem
za všetky
rozkvitnuté
čerešňové stromy…
aj za tie budúce…
Aj slovenské,
aj japonské,
aj za tie,
čo nepoznajú
hranice.
Spomínanie pri starých LP platniach
Posted by Mária Streicherová on Marec 21st, 2010
Spomienky
…malé i veľké,
dobré i zlé,
cituplné i prázdne…
tá hudba
ich
v nás
nevyspytateľne…
alebo cieľavedome?
Zažne.
Výhra
Posted by Mária Streicherová on Marec 8th, 2010
Len neviem,
či vždy je výhra,
keď človek vyhrá…
Alebo vyhráva ten,
čo nevyhrá,
ale vie sa hrať,
byť hravý.
A keď sa problém zjaví,
nemá problém
hravo ho zvládnuť.
“Ľavou zadnou”
urobiť, čo treba.
A ak treba,
aj za obeť padnúť.
Ženy
Posted by Mária Streicherová on Marec 8th, 2010
Sú ladné,
súladne?
Sú.
Sumárne
alebo
sú márne?
Tiež sú,
niektoré.
Súzvučné?
Áno, aj.
Nielen vtedy,
keď je máj.
Súčasné
a keď treba,
aj včasné.
Konečná?
Posted by Mária Streicherová on Marec 6th, 2010
Ale áno.
Existuje
aj zastávka
KONEČNÁ
v mojom,
v tejto dimenzii
existujúcom,
živote.
O tom to je.
Že sa človek teší,
pokiaľ ešte vníma
svoj život
v danej žitia
lehote.
Anjeličkovi strážničkovi
Posted by Mária Streicherová on Marec 6th, 2010
Kde zasa lietaš?!
Občas mám pocit,
že tu nie si,
keď ťa najviac
potrebujem!
Pozerám hore i dolu,
vpravo i vľavo,
pred seba i za seba.
No jasné!
Zasa si odletel
niekam do neba!
Nechápem
tvoje
nebeské rozvrhy…
Necháš ma hľadať
a potom sa zjavíš.
Oddanosťou
bezbrehý.
Naboso v rose
Posted by Mária Streicherová on Marec 5th, 2010
Venované Eli, ktorá bolo pre túto báseň inšpiračným zdrojom.
Nádhera!
Chodiť ráno
na boso
v rose.
Cítiť
ostrú vôňu
včasného rána
v nose.
Pozerať
velebný
východ slnka.
Počúvať,
ako strašiak
na vedľajšej roli
plechovičkami
cinká.
Vnímať
v prebúdzajúcom sa tichu
celú tú rannú nádheru.
Celučká celá,
každou bunkou tela.
Tak veru.
