Zaviate v záveji, odviate vetrom, priviate v nádeji, zabudnuté svetom.
Archive for Február 6th, 2010
Fašiangy
Fašiangy sú na to, aby sme zo seba vybláznili všetko, čo nás ťaží. Lepšie je raz zažiť, ako dvakrát počuť. Choď von a ZAŽI!
V noci za obzorom
Mesto v noci svieti ružovým oblakom. Vysiela signály k nebeským obzorom. Skryté za čiernym horizontom svieti nebesiam pod sukne.
Vetrám spomienky
Vetrám spomienky, aby ich nezožrali mole času. Objavujem nanovo zašlú žitia krásu. Ideály, lásky, nadšenie, od prachu vyklepem, všetko stuchnuté z nich vyženiem. Mašle, náušničky, bábika… Mnohá zo spomienok už zanikla. Niektoré vyhodím, rozpadnuté na prach. A iné obnovím, aspoň v myšlienkach.
Podivní príbuzní
Tak to už, bohužiaľ, na tom svete chodí… Primárnu úctu používajú niektorí, iba keď sa im hodí. Že sú s niekým príbuzní, akože nevedia. Iba keď sa o smrti toho, nimi neuznaného, dozvedia. Keď sa má testament otvárať, do rodiny „prikvitnú.“ Zrazu majú o všetko starosť náramnú. Oslovujem tých používateľov primárnej neúcty, keď ignorujú roky [...]
Pamiatke môjho najstaršieho brata
Mužná tvár, modré oči. Tmavé pevné vlasy. Nedočkali sa ho odžité staré časy. Boh mal s ním iné plány. On jediný vedel, prečo to robí. Dnes chodím za ním na cintorín, medzi ostatné hroby. Položím kytičku, zapálim sviečku. Pomyslím modlitbu za pokoj jeho duše. Spomínam s láskou…, ako sa na jeho náhrobku píše, …lebo tak [...]
Lampa na konci ulice
Ako kôl v plote… Na konci ulice, sama si pre seba neónom blikoce. Svieti nám na cestu, nečaká pocty. Odstáta nadobro čaká na hostí. Občas žmurkne na nočných motýľov, pomrká na mačky, čo lovia za cestou. Teší sa na ráno, že si zas pospí, potom zas na večer na ďalších hostí.

Posted in
Tags: 