Dva mráčiky
nesmelo vystrčili rožky
spoza Hnilého kúta.
Pomaly sa ťahajú
cez kopec.
Nazerajú do doliny,
na lúky i do dediny.
Predsa len,
za každým kopcom
je svet iný.
Tak dlho si prezerali
ten Boží svet,
že zabudli,
prečo prišli…
Popršať a zahrmieť.
„Keď ide z Hnilého kúta, bude pršať,“ hovorila občas moja mať.
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Posted in 
Tags: 