V končekoch prstov
na nohách
cítim
prichádzať jeseň.
Leto spieva
svoju
labutiu pieseň.
Labute
koordinujú
perute.
Jeseň prichádza
nenápadne,
s prvým
padajúcim listom.
S oťažením
ľahkých
letných krokov.
O pár mesiacov
bude
zas v tom.
Presne tak,
ako veľa
predchádzajúcich
rokov.
O jeseni koncom júla
Posted by Mária Streicherová on Júl 27th, 2010
Vtáčie uspávanky
Posted by Mária Streicherová on Júl 20th, 2010
Počúvam
večerné
vtáčie uspávanky.
Hlas vtáčieho otca…
alebo mamky?
Jemne spievaný refrén,
štebotavo,
do posledného pípnutia.
Hniezdo čaká,
až posledné tóny
z hrdla vyletia.
Až sa stratia
v zobáčiku pod krídlom.
Stíchne
všetko naokolo.
Zaspal
vtáčí dom.
Ranný vánok
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Ranný vánok
s vôňou
vzdialenej búrky
oblápa
moje plecia, líca
i nohy.
Nazerá zvedavo
za všetky moje
rohy.
Pohráva sa
s okrajom
mojej sukne.
Chvíľku ho nečuť…
A zas niekde inde
svoju pozornosť
zvrtne.
Poflirtuje,
nechá tak.
Prelietavý
ako vták.
Hora “fajčí”
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Po daždi vydychuje
oblaky tichej pary.
Raz odhalí kúsok bukovej,
raz špičky borovíc…
či sa mi to len marí?
Potom sa celá ponorí
do bielej parnej kulisy.
A viem ja,
či to je naozaj
z dažďa?
Alebo či tajne
aj cigaretu okúsi?
„Keď ide z Hnilého kúta, bude pršať,“ hovorila občas moja mať.
Posted by Mária Streicherová on Júl 17th, 2010
Dva mráčiky
nesmelo vystrčili rožky
spoza Hnilého kúta.
Pomaly sa ťahajú
cez kopec.
Nazerajú do doliny,
na lúky i do dediny.
Predsa len,
za každým kopcom
je svet iný.
Tak dlho si prezerali
ten Boží svet,
že zabudli,
prečo prišli…
Popršať a zahrmieť.
Podvečer po večer
Posted by Mária Streicherová on Júl 16th, 2010
Sedím na priedomí.
Opieram chrbtom chalupu
a meditujem.
Dúchať
nízky vietor
čujem.
Vtáčie piskoty a čipčanie,
bzukot,
krátke i dlhé nôty.
Sem tam
vzdialený
detský krik a výskot
ku mne doletí.
Zamatové hlasy žien
sediacich na priedomí.
Čakám na zvuk,
ktorý tú harmóniu
zlomí.
Všetko má svoj rytmus
a svoj čas.
Nič neruší
pomaly utíchajúci
podvečer.
Nič neruší
pokoj v nás.
Prosba za dážď
Posted by Mária Streicherová on Júl 12th, 2010
Príroda
stŕpnutá
v očakávaní
horúceho dňa
má horúčku.
Prikladám na ohník
a veštím rozlúčku.
S letom.
Vybúrené horúčavou
pôjde ta…
svetom.
Ani lístoček
brvou nepohne
aby sa nespotil.
Vyrástol v jari,
chcel prežiť k jeseni.
V lete sa
usušil.
Príroda
stŕpnutá
dýcha
len
na pol úst.
Och, Bože,
už ho pusť!
Primerane.
Nech zvlaží
zem i nás.
Prosím.
Pokorne
a odovzdane.
Dnes 7:14
Posted by Mária Streicherová on Jún 22nd, 2010
Ten čas…
je v nás.
Keď chceme,
ide rýchlo,
keď chceme,
ide
pomaly.
Každú chvíľku
nás
jeho neúprosnosť
ovalí…
Je
na nás,
čo s tým
urobíme.
Či budeme
nariekať,
alebo
sa tešiť
“novej zime.”
Či letu?
7:14
…a čas
je zas tu.
Stopa
Posted by Mária Streicherová on Jún 18th, 2010
Stop a
čo ďalej?
Na sto ďalších
máš nádej.
Na
minimálne
sto krát sto
ďalších stôp.
A neboj sa
slova:
„STOP!“
Láska vo všetkých jej podobách
Posted by Mária Streicherová on Jún 18th, 2010
Prežité
na vlastnej koži.
Zaži!
A znova oži.
